Share on facebook Share on twitter Share on linkedin Share on google+ Share this
Zuzana Janíková, publikované: 1. 3. 2015

S úctou k vašej jedinečnosti

Mám za sebou dva dni na Profesia days 2015, ktoré boli úžasné a mne nedá sa podeliť o moje zážitky a pocity z tohto podujatia. Bolo veľa vážnych diskusií, ale naopak aj úsmevných situácií a dialógov, keď sme sa moc narehotali.

Naše OZ po Škole s aplikáciou Spoznaj svoju profesiu malo stánok hneď pri vstupe. Myslela som si super, ľudia sa radi testujú a zisťujú o sebe informácie. Obávala som sa však, že na Profesia days si možno budú naopak myslieť, že to nie je až také zaujímavé, je to všade, vygúglim si to a je to. Na moje prekvapenie sme zažili pri stánku neskutočné situácie, keď boli návštevníci po testovaní nadšení, že super toto robím, alebo super toto by som chcel robiť, alebo áno, takto by som chcel zmeniť svoju profesiu. Vtedy som si uvedomila vážnosť a dôležitosť, s akou prišli na toto podujatie, hľadať, objavovať, nájsť to pravé zamestnanie, ktoré ich bude baviť a napĺňať. Nájsť smerovanie alebo oblasť, kam sa majú posunúť. Prichádzali k nám rôzni návštevníci, rôzneho veku, skúseností a praxe. O to viac to bolo zaujímavé a potvrdilo sa mi, že stále platí: hľadáme, čo by nás bavilo, čo by sme chceli robiť, a nezáleží na veku.

Vznikali tu rôzne diskusie na tému, aká práca nás uživí a aká by nás bavila. To boli veru ťažké diskusie, lebo tu sa nedá radiť. Toto robím a chcel by som zmenu, ale mám obavy a podobne.

Naša aplikácia pomohla 640 návštevníkom otvoriť si dvierka vo svojom vnímaní profesie. Vnímať rôzne smery, uvedomiť si, že aj toto môžem robiť a toto mi vôbec nenapadlo.

Potešila ma ich spätná väzba na našu víziu byť takou videotékou profesií, miestom, kam sa môžu obrátiť a zistiť, čo daná profesia predstavuje a čo sa za ňou skrýva. Veľa ľudí mi potvrdilo, že niekedy nevedia z názvu profesie, čo vlastne predstavuje, akú má pracovnú náplň a nereagujú na ňu. Zamestnávatelia často používajú až príliš sofistikované názvy, ktoré ako keby maskovali skutočnú náplň práce. Oni prídu na pohovor a zažijú sklamanie: „Keby som toto vedel, tak ani nereagujem.“

Snažila som sa vniesť do výsledkov testu aj moju skúsenosť s poradenstvom (koučingom), ktoré sa osvedčilo a utvrdilo ma, že každý človek, či je mladší, alebo starší, sa ocitne v situácii alebo na križovatke, keď si položí otázku „akým smerom mám ísť“? Uvedomila som si, aké to bolo pre väčšinu ľudí dôležité, aké výsledky sa im zobrazia a ako im pomôžu sa zorientovať, akým smerom ísť. Preto bolo úžasné, a prijímam to s veľkou pokorou, keď povedali, ako som im pomohla či otvorila oči. Bolo milé, keď prišli na druhý deň s kamarátom, priateľkou, aby sa aj oni otestovali a dostali nejaké povzbudenie či radu.

Táto moja skúsenosť ma povzbudila a utvrdila v tom, že náš projekt má zmysel.

Čo dodať na záver? Náš život bude vyzerať tak, ako si ho zariadime. A keďže väčšina z nás trávi podstatnú časť života v práci, mali sme si vybrať tú našu „vysnívanú“. Niekedy si stačí len uvedomiť, že musíme využiť svoje skryté možnosti a danosti.

„Nenapodobujme iných. Nájdime sa a buďme sami sebou.“