Zuzana Janíková, publikované: 9. 7. 2015

Staráme sa hlavne o našu fyzickú stránku

Ukončila som 10-mesačný kurz „Psychológia v kocke“. Prečo som sa naň prihlásila po rokoch praxe, práce s ľuďmi, absolvovaní rôznych kurzov, školení a podobne? No preto, lebo som mala pocit, že by sa patrilo trošku si doplniť vedomosti, aj keď som sa so psychológiou stretávala v rôznej forme počas môjho či už pracovného, alebo osobného života. V tomto kurze bol mix všetkých druhov psychológie, ako sa povie z „každého rožka troška.“

Čo mi dal tento kurz? Predovšetkým to, čo mám rada – nič nie je biele alebo čierne. A absolútne sa mi páči, že psychológia je veda, kde nie sú veci jednoznačné. Nedá sa generalizovať! Proste nie ako v matematike 2 + 2 = 4, iný výsledok neexistuje. Toto je dôležité v živote, v komunikácii, názoroch. Každý má právo na svoj postoj či názor a je správny, lebo je jeho. Často som bola pri debatách typu – ako to mal urobiť, čo mal odpovedať, ako sa mal zachovať… Boli to však názory práve takej osoby, ktorá si myslela, že takto to je správne a nijako inak.

Takáto nevedomosť spôsobuje veľa nedorozumení a nepochopení aj v rodine, nie len medzi priateľmi či kolegami. My máme svoj zaužívaný spôsob alebo postoj a má ho mať každý, lebo tak to je správne. Ale pre koho? No vždy iba pre toho jedného, lebo každý máme svoj pohľad, svoj postoj a svoju reakciu. Sme jedineční! Žiaľ, na takúto, v podstate banálnu vec zabúdame. Zabúdame sa vcítiť do druhého, aktívne počúvať, pýtať sa na jeho postoje, názory, aby sme sa mu snažili lepšie porozumieť. Väčšinou síce počúvame, začneme ho však ľutovať alebo, klasika, skĺzneme do reakcie typu: chápem ťa, máš to ťažké, to je hrozné, ako sa k tebe zachovali… a podobne. Pritom sme vlastne vôbec nezistili podstatu.

Utvrdila som sa aj v tom, že sa nedá napísať žiadny návod ako 10 tipov, ako si udržať skvelé manželstvo, 7 tipov ako uspieť pri pohovore, 5 tipov ako správne vychovať dieťa a tak ďalej. Lebo to je veľmi zjednodušené a nie vždy to platí, dokonca to môže až uškodiť.

Veľmi ma zaujala na kurze aj téma „Prekukol som ho na prvý pohľad alebo ako vnímame druhých“. Utvrdila som si postoj (aj ako kouč), že naozaj je dôležité poznať svoju osobnosť, aby sme v interakcii s druhou osobou nevnášali do procesu svoje vlastné zážitky, skúsenosti atď.

V kurze bolo veľa mladých ľudí, čo ma prekvapilo. Pýtala som sa ich, prečo sú tu? Väčšina povedala, že si chcú doplniť znalosti z psychológie, lebo sú presvedčení, že im to pomôže nie len v osobnom živote, ale aj v tom pracovnom.

Tak som si uvedomila, že sa vlastne staráme hlavne o našu fyzickú stránku, čo máme jesť, aké vitamíny brať, ako a koľkokrát cvičiť, aký je vhodný pitný režim, chodíme na pravidelné preventívne prehliadky…

Ale zabúdame na našu duševnú stránku a tá je nemenej dôležitá. Existuje veľa možností, nemusí to byť psychológ, môže to byť kouč, konzultant alebo rôzne iné možnosti.

Myslime na to a nebojme sa o ňu starať, hoc aj preventívne!